Svetlo je základným prvkom každej fotografie. Môže fotku povýšiť na umelecké dielo alebo ju úplne pokaziť. Či fotím páry, rodiny, tehotenské portréty alebo lifestyle v interiéri, vždy začínam svetlom – jeho smerom, intenzitou a atmosférou. V tomto článku ti priblížim, ako so svetlom pracujem ja a prečo hrá v mojom štýle fotenia takú dôležitú úlohu.
Pri fotení vonku mám najradšej prirodzené, mäkké svetlo. Tvrdé poludňajšie slnko zhora vytvára ostré tiene na tvári, zvýrazňuje nedokonalosti a pôsobí neprirodzene. Preto exteriérové fotenia takmer nikdy neplánujem na obed.
Namiesto toho hľadám tieň, rozptýlené svetlo alebo prirodzené tienidlá – stromy, budovy, podluby či lesné chodníčky. Mäkké svetlo krásne tvaruje tvár a dodáva fotkám jemnosť, ktorú v mojich záberoch často vidíš.
Pri pochmúrnom počasí sa nemusíš báť, že fotky budú nudné. Oblaky fungujú ako obrovský difúzor – svetlo je mäkké a rovnomerné. Navyše vtedy vyniknú farby oblečenia aj prírody.
Veľmi rada využívam aj protisvetlo. Keď stojíš chrbtom k slnku, na fotkách vzniká krásna svetelná aura okolo vlasov, jemné „zlaté“ okraje a romantická atmosféra. Protisvetlo však treba vedieť správne korigovať, aby tvár neostala príliš tmavá – to je už úloha fotografa a jeho nastavení.
Interiérové fotenia sú úplne iný svet. Tu si musím najprv „prečítať“ miestnosť – kde je najväčšie okno, kam dopadá svetlo a ako sa odráža.
Najkrajšie interiérové fotky vznikajú pri bočnom svetle, keď okno stojí vedľa teba alebo vedľa portrétovanej osoby. Svetlo jemne modeluje tvár a vytvára prirodzený kontrast. Nie je tvrdé ani plošné – jednoducho pôsobí ako mäkký štetec.
Ak je v interiéri málo svetla, pracujem s vyššou citlivosťou (ISO) a svetelnými objektívmi. Žiadny blesk, žiadne umelé svetlo, ktoré by narušilo atmosféru. Lifestyle fotenie je o autentickosti a ja chcem, aby výsledné fotky pôsobili prirodzene.
Často tiež používam odrazné plochy, aby som jemne presvetlila tiene. Nejde však o nič dramatické – stačí svetlá stena, záclona alebo dokonca biela posteľná bielizeň.
Zlatá hodinka je absolútny favorit väčšiny fotografov. Ide o hodinu po východe alebo pred západom slnka, keď je svetlo najjemnejšie, najteplejšie a najromantickejšie.
Svetlo vtedy prichádza z nízkeho uhla, takže tváre sú krásne zmodelované, tiene sú dlhé a mäkké a celá scéna má teplý, zlatistý tón.
Pri zlatej hodinke môžem pracovať aj priamo proti slnku – vznikajú nádherné siluety, jemný „flare“ a pocit nostalgie. Pre rodiny je to ideálny čas, pretože deti sa cítia uvoľnene a svetlo vytvára až filmovú atmosféru.
Jediné, čo je pri zlatej hodinke náročné, je rýchlosť. Svetlo sa mení každú minútu, preto počas fotenia takmer neprestanem fotografovať. Výsledok však stojí za to – najkrajšie exteriérové fotografie sú takmer vždy z tohto času.
Práca so svetlom je základ toho, ako fotím. V exteriéri hľadám prirodzenú jemnosť, v interiéri atmosféru okna a v zlatej hodinke tú najkrajšiu magiu dňa.
Keď fotograf rozumie svetlu, nemusíte sa obávať žiadnych póz ani „nedokonalostí“. Svetlo sa o všetko postará – a presne o to ide.